Kronika obce

Kronika tejto obce sa začala písať až okolo roku 1956 kedy prvé podklady pre kroniku začal zbierať Michal Kubiš v tom čase tajomník Miestneho národného výboru. Nepísanie kroniky obce v skorších rokoch možno odôvodniť tým, že v obci sa nachádzalo málo inteligencie, ktorá by mala záujem na verejných veciach obce ale rovnako za možnú príčinu môžeme brat aj to, že v obci nebola postavená škola ani fara kde by sa písala kronika ako to bolo toho času zvykom. Keďže sa doposiaľ kronika obce nepísala, boli získané správy pre zápis do kroniky do roku 1944 od starších občanov ale takisto sa čerpalo aj z sociologicko-geologického výskumu obce Hozelec prevedeného 8. marca 1953.

Hozelec sa v 15 storočí volal „ Hohesule“, z ktorého názvu slovenskí obyvatelia pomenovali obec Hozelec. V obci Hozelec okolo roku 1500 bývali poddaný Kuzmíkovci, Kolárikovci, Kubošiovci, Kovácovci. Údajne 7 gazdovstiev a 13 rodín. Občania až do roku 1908, do príchodu poľských obyvateľov, ostali evanielicko-aužburského vierovyznania, okrem rodiny Rákociovej, ktorá bola katolícka. Od najstarších občanov bolo zistené, že pánsky dvor vlastnili alebo mali v prenájme Španerovci, Glosovci, Dulovicovci, Stramphovci, Pulmanovci. Majetok bol zadlžený a prechádzal cez advokátske ruky až nakoniec roku 1907 pripadol obyvateľom z Poľska, ktorý sa prisťahovali v pocte 12 rodín. Po roku 1800 bolo značné vysťahovanie z Hozelca, keď najmä muži odchádzali do Ameriky, odkiaľ sa vracali zakladali a rozširovali si hospodárstvo. Roku 1884 zhorela celá obec okrem pánskeho dvora. Dovtedy boli domy prikryté slamou a šindlou. Do konca 18 storočia sa na chotári obce povrchovým ťažením ťažila v Pcolniku mangánová ruda. Ťaženie bolo neúnosné, skončilo sa pred 1 svetovou vojnou. Na území terajšej katolíckej zvonice bola drevená kaplnka s oltárom, ktorá taktiež zhorela pri požiari v roku 1884. Podla zistených správ bol pánsky dvor ozdobený korínskymi stĺpmi, pekným parkom a záhradou. Do pánskeho dvora bol zavedený vodovod z mäsiarskej studne toho času sú z nej už len drevené pozostatky, zanesené rúry a voda z nej vyteká potôčkom do blízkeho potoka. K pánskemu dvoru patrila aj pálenica liehu. Na pálenie liehu sa pamätajú občania, ktorí udávajú, že do pálenice bola privádzaná voda zo studne Partakovec kde je toho času vodojem. Voda bola privádzaná do studne na takzvanej pastierskej lúke pri cintoríne. Odtiaľ bola do pálenice ťahaná rúrami. Zariadenie bolo poháňané koňom prostredníctvom tzv. gapľa umiestneného v pálenici. Ukončenie pálenia liehu sa datuje okolo roku 1900. Vtedy bolo všetko zariadenie odmontované.

Životná úroveň obyvateľstva prudko stúpla po založení JRD v roku 1958.Tažké práce družstevníkov nahradili vysokovýkonné hospodárske stroje. Dosiahla sa 100% zamestnanosť obyvateľov čím sa ďalej zvýšila životná úroveň obyvateľov. Domácnosti boli vybavené moderným nábytkom, takmer každá domácnosť mala elektrickú pračku, rádio, televízor. Skoro polovica domácnosti vlastnila elektrické chladničky. Taktiež boli vybavené ústredným kúrením a väčšina domácnosti mala kúpeľňu a práčovňu.

Od roku 1972 sa na pôde obce Hozelec konala súťaž obvodného kola požiarnikov. V roku 1991 sa uskutočnila kolaudácia prvej stavby plynofikácie a regulačnej stanice Hozelec – Švábovce. V tom istom roku sa začali aj výkopy na mieste posviacky rímsko-katolíckeho kostola Panny Márie ružencovej. Vysviacku vykonal kňaz Vladimír Olos (1992), prvý výkop urobila starostka obce Katarína Rákociová. Júl tohto roku sa zapísal do kroniky ako mesiac vzniku predajne ovocia – zeleniny ( OÁZA ), ktorej majiteľom bol František Valas. Taktiež započala rekonštrukcia elektrickej siete na Popradskej ulici. Nasledovalo rozšírenie stavby TV IBV Hozelec, prípojka VN – Športová ulica. V Novembri toho istého roku bolo odovzdané stavenisko stavby plynofikácie obce Hozelec, 1.cast od bodov napojenia – oblasť hospodárskej budovy poľnohospodárskeho družstva a ľavá strana Popradskej ulice. Následne bol slávnostne osadený kríž na stavbe rímsko-katolíckeho kostola (16.november).

Dna 19.12.1991 bola otvorená 1.trieda ZŠ v priestoroch materskej školy, aby 13 prvákov nemuselo chodiť do školy na smeny do Šváboviec.

Začiatkom roka 1992 po prvýkrát zasadlo obecné zastupiteľstvo . Konané bolo o 16:30 v sále kultúrneho domu. V tom istom mesiaci vzniká aj klub mládeže zriadený Petrom Šiškom a Stanom Zummerom. Následne, v prvej polovici februára sa konalo prvé valné zhromaždenie urbarialistov – majiteľov lesov.

28.5.1992 obec dostala 1 milión na dokončenie plynofikácie. Bola prisľúbená finančná pomoc na výstavbu kanalizácie v obci. Teoretická podpora bola daná aj ministrom životného prostredia Ing. Ivanom Tirpákom, CSc. V septembra tohto roku sa uskutočnilo zahajovanie konanie výstavby kanalizácie obce.

Vo februári 1993 sa ukončila stavba plynofikácie obce. Na jeseň toho roku sa začala netradične stavba kanalizácie v obci a to pretlakom popod štátnu cestu 18 európskej úrovne, ktorá predchádzala výstavbe autobusovej zastávky.

1.2.1994 sa v knižnici o 17:00 po prvý krát stretli dôchodcovia našej obce v neobmedzenom veku. V auguste tohto roku sa začali posledné práce na elektrickej sieti na Športovej ulici. Riešili sa tak dodávky el. energie do domov ktoré ju ešte nemali. Úplné dokončenie sa predpokladalo do apríla 1995.
 

Z pamäti občanov:

Starší občania Hozelca si spomínajú, že na Pánskom dvore bola studňa kde bolo dosť vody, aby gazdovia napojili svoj dobytok a aby sa udržal život v dedine. Do tejto studne údajne viedlo potrubie od Mäsiarskej studne, ktorá sa nachádza v poliach asi pol kilometra od obce. Mäsiarska preto, lebo sa tam podľa povery utopil mäsiar aj s koňom. V obci sa však podľa výpovedí nachádzali až tri studne a to spomínaná mäsiarska studňa, studňa partakovec a studňa pri terajšej Hlavnej ulici (Potraviny Bašista). Voda zo studní údajne tiekla aj do vtedajšej pálenciarne, kde sa pálil alkohol. Kanál z mäsiarskej studne bol však pretrhnutý keď sa kopal hlavný vodovod. Poblíž nej sa nachádzala krčma (terajšia pohostinstvo U Marienky) a vozáreň, kde boli odstavené vozy. Ako tvrdia občania z Pánskeho dvora sa stal Poľský preto, lebo väčšina gazdov tam žijúcich pochádzala z Poľska. Občania si spomínajú aj na ľadovne, z ktorých sa vyvážal lad hlavne do pivovarov a mäsiarní. Taktiež sa traduje o podzemných chodbách ktoré sa nachádzajú pod obecným úradom.