História

História obce od stredoveku po začiatok 20. storočia 

Hozelec sa vyvinul pravdepodobne v roku 1280 na území, ktoré sa maďarsky nazývalo székv zmysle močaristá zem. Podľa pomenovania močaristej zeme nadobudla obec svoje prvotné meno Szék. Časom sa tento názov spresnil na stredný, resp. polovičný Szék. Od 15. storočia sa začal používať na pomenovanie obce alternatívny výraz Hozelec, akiste slovenského pôvodu. Medzi prvými generáciami majiteľov obce dominovali mená nemeckého pôvodu. Pravdepodobne v období prelomu 13. a 14. storočia bol v Hozelci budovaný jednoloďový gotický Kostol sv. Martina biskupa. Obec bola súčasťou Stolice X spišských kopijníkov. Najvyššiu pozíciu v rámci jej samosprávy (comeskopijníkov) dosiahol Hozelčan Juraj Therneyv rokoch 1506 – 1507. V závere stredoveku nadobudli majetky v Hozelci príslušníci významného šľachtického rodu Máriássy. O dôležitejšej pozícii obce v stredoveku svedčí fakt, že tu existovala farnosť. Okolo roku 1515 sa uskutočnila renovácia kostola. V tomto období bol preň v dielni Majstra Pavla z Levoče vyhotovený neskorogotický hlavný oltár Trpiaceho Krista.

Obyvatelia Hozelca prijali v polovici 16. storočia myšlienky reformácie a miestny kostol sa stal evanjelickým. V rukách evanjelikov bol pravdepodobne do obdobia okolo roku 1675. Koncom 16. storočia stálo v obci 12 domov a obývala ju jedna kopijnícka rodina (Kubíny), v roku 1620 tri (Kubíny, Horváth-Mladosevich,Somogy). Rodinnými zväzkami medzi rodmi Horváth-Mladosevicha Okolicsányinadobudli v Hozelci významné postavenie šľachtici pôvodom z liptovského Okoličného. V 17. storočí tu vybudovali dvojpodlažnú kúriu, ktorá mala aj obranné prvky (bašta).

Po navrátení Kostola sv. Martina biskupa do rúk katolíkov (po roku 1675) sa tento stal filiálnym kostolom farnosti v Gánovciach (písomne doložené v roku 1700). Hozeleckí evanjelici v čase náboženskej neslobody tvorili fíliu Batizoviec, kde bol vystavaný artikulárny kostol. Od 17. storočia patrila časť Hozelca správne Stolici X spišských kopijníkov, časť Spišskej župe. V roku 1715 vykonával pozíciu richtára Bartko Smrek. V roku 1732 bývalo v obci 17 katolíkov a 72 evanjelikov. V roku 1768 nechala vystavať v Hozelci veľký objekt, v 19. storočí doložený ako pálenica (pálenčáreň), Zuzana Szontágh, vdova Františka Máriássyho. Stará pálenčáreň stojí v obvodových múroch v obci dodnes. V roku 1777 bol vydaný zákaz vykonávania bohoslužieb v Kostole sv. Martina biskupa, keďže hrozilo prepadnutie jeho klenby. Podľa záznamov z roku 1786 stála v obci popri kúrii rodu Okolicsányiaj kúria rodiny Máriássy. Obe rodiny tu vlastnili taktiež hostince, písomne doložené v rokoch 1685 a 1754. Klasicistická kúria rodiny Okolicsányiz konca 18. storočia sa zachovala podnes.

Po vydaní tolerančného patentu (1781) nadobudli hozeleckí evanjelici náboženskú slobodu a spoločne so šváboveckými evanjelikmi si zriadili vo Švábovciach modlitebňu. Hozeleckí katolíci naďalej patrili pod farnosť v Gánovciach, ktorú ale od roku 1789 spravovali farári zo Šváboviec. Kostol sv. Martina biskupa v Hozelci bol rozobraný okolo roku 1804. Rodinnými zväzkami medzi rodmi Okolicsányia Szirmay nadobudli v prvej polovici 19. storočia významné postavenie v obci šľachtici z rodu Szirmay. V roku 1845 tunajšie majetky získali šľachtici Karol Glosza, Viktor Okolicsányi. Do 20. storočia vstúpila obec, v ktorej stálo 24 domov, so 164 obyvateľmi. V roku 1908 sa tu prisťahovalo niekoľko rodín z Poľska.