Prírodné pomery

Hozelec sa nachádza na rozhraní juhovýchodnej časti Podtatranskej kotliny a východnej časti Kozích chrbtov. Juhozápadná časť územia patrí do povodia Gánovského (Kožuchovského) potoka a rieky Hornád. Katastrálne územie obce je z východnej a severnej strany ohraničené katastrom obce Švábovce, z južnej strany hrebeňom Kozích chrbtov – katastrom obce Hranovnica a zo strany západnej katastrom obce Gánovce a mesta Poprad. Katastrálne územie obce Hozelec má výmeru 399,96 ha a rozkladá sa v nadmorskej výške 685 – 866 m. Stred obce má nadmorskú výšku 701 m. n. m.
V chotári obce sa nachádzajú hnedé lesné pôdy, rendziny a glejové lužné pôdy.

Historický vývoj územia

Na území obce Hozelca nie je archeologicky doložené žiadne osídlenie. Môžeme iba predpokladať, že západná časť intravilánu obce, kde sa nachádzajú minerálne pramene a tzv. travertínová kopa zaujala pravekých lovcov ako v susednej obci Gánovce. Práve v Gánovciach máme doložené praveké osídlenie na lokalite ,,Gánovce Hrádok“. Lokalita bola osídlená od paleolitu až po stredovek. Najznámejší nález, výliatok mozgovne včasného neandertálca, bol nájdený v roku 1926 Kolomanom Kokim. Ten ho následne predal Jaroslavovi Petrbokovi. Vek spomínaného nálezu odhadujeme na 105 tisíc rokov. Okrem toho sa tu našli rôzne pracovné nástroje tzv. štiepaná industria, ktorá bola prevažne z kremeňa a ďalšie archeologické a paleontologické pamiatky.

Dejiny

Prvá historická zmienka o Hozelci pochádza z prvej polovice 13. storočia. Obec patrila ku kopijníckym osadám. Sídelná štruktúra kopijníckych osád písomne doložená v 13. a 14. storočí bola sústredená na strednom Spiši, predovšetkým v okolí Sp. Štvrtka (23 osád do 11 km od tejto obce). V roku 1802, v dohode o splynutí Stolice desiatich kopijnikov a Spišskej župy, sa uvádza štrnásť osád a štyri majere.

V roku 1280 je obec Hozelec spomínaná ako Zeek, podľa M. Slivku maďarský názov vyvodzuje existenciu záseku (močaristé územie). Budovanie zásekových miest vychádzalo z prírodných daností, aby bolo možné zabezpečiť efektívne zneprejazdnenie ciest. Podľa M. Števíka systém tzv. zásekových miest, brán tvoril v 12. a druhej pol. 13 storočia severnú ,,líniu“ obranného pásma severného Uhorska. V stredoveku bol dominantou obce dvojloďový gotický kostol zasvätený sv. Martinovi, ktorý okolo roku 1800 vyhorel (v súčasnosti miesto kostolíka pripomína zvonica). Na biskupský príkaz bol zatvorený a v roku 1804 zbúraný. Kamene boli údajne použité na výstavbu rím. kat. fary v susednej obci Švábovce. Niekoľko opracovaných kamenných článkov je uložených pred kostolom Ružencovej Panny Márie v Hozelci. Pred požiarom sa podarilo zachrániť časť inventáru kostola (oltár, sochy). Bočný oltár sv. Stanislava, biskupa, neskorogotický, datovaný okolo roku 1500. Do Gánoviec bol prenesený v roku 1804 a nachádza sa tam dodnes.

Popis oltára

Uprostred gotickej archy je socha sv. Stanislava, biskupa, v postranných nikách s baldachýnmi sú plastiky sv. Štefana, kráľa, sv. Ladislava, kráľa, sv. Martina, biskupa a sv. Vavrinca, mučeníka. Na nadstavci sú neskorobarokové sochy Krista a dvoch bičujúcich vojakov. Sochy sú z lipového dreva. Celé dielo nesie rukopis dielne Majstra Pavla z Levoče.

Okrem spomínaného oltára sa podarilo zachrániť tri plastiky (Madona, sv. Štefan a sv. Imrich). Od roku 1995 sa plastiky sv. Štefana a sv. Imricha nachádzajú v Slovenskej národnej galérií v Bratislave. Plastika Madony sa nachádza v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach.

Obec Hozelec sa postupne rozrastala ako nám to dokumentuje tento stav. V roku 1693 mala obec 100 obyvateľov, neskôr 28 domov a 227 obyvateľov, v roku 1828 mala 31 domov a 221 obyvateľov. V prvej polovici 19. storočia bola postavená klasicistická kúria, upravená a prestavaná v 20. storočí. Obec sa spájala s Mariássyovcami, ktorý jej časť vlastnili až do roku 1848. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia bola zlá ekonomická situácia, ktorá hnala mnohých obyvateľov von z rodného kraja a celková situácia vyvolala vlnu vysťahovalectva do Ameriky a Kanady.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a povozníctvom. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Neskôr obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Poprade a Svite. JRD bolo založené v roku 1958.

Názvy obce

Zeek, neskôr ako Mediocris Scek (1320), Hegyzeek (1375), Hozulcz (1429), Hozelecz (1504), Hozulecz (1520), Hozelecz (1773), Hozelec (1808), Hozolec (1920), Hozelec (1927); maďarsky Hozelec, Ószelec, nemecky Hoselz, Hositz.

Partneri obce